Rozšírenie populácie a množstvo vody nejdú vždy ruka v ruke. Kým v Ázii žije až 60% svetovej populácie, zásoby vody v Ázii predstavujú len 36% svetových vôd. Naopak, v Južnej Amerike žije 6% svetovej populácie s 21% zásob vody. Podobne je na tom Severná Amerika, kde na 8% svetovej populácie pripadá 15% zásob vody. My ako Európania máme vyhliadky zmiešané. V Európe žije 13% svetovej populácie, no naše zásoby vody predstavujú len 8%. To platí aj pre Afriku, kde 13% svetovej populácie má k dispozícii len 11% zásob vody. Pozitívnu bilanciu má okrem vyššie spomenutých častí Zeme Oceánia, kde 1% svetovej populácie má k dispozíci 5% svetových zásob vody.
Najlepšiu kvalitu vody má Fínsko, Kanada, Nový Zéland, Spojené kráľovstvo a Japonsko. Najhorišu kvalitu vody majú v Belgicku, Maroku, Indii, Jordáne a Sudáne.
Spotreba vody v roku 1970 dosahovala polovicu súčasnej spotreby a 80% chorôb v rozvojových krajinách bolo spojených so zlou kvalitou vody. V roku 2003, 1,3 miliardy ľudí nemalo prístup k čistej vode. Ročne zomiera 2,2 milióna ľudí na choroby spojené so zlou hygienou a kontaminovanou vodou.
Slovensko ako strecha Európy, bolo považované za krajinu s dostatočnými zásobami vody. Zmeny v zrážkových režimoch sa objavujú aj u nás a zlým hospodárením s vodou sa môže z dostatku kvalitnej vody stať nedostatok. Naopak pri dobrom hospodárení s vodou môže Slovensko byť významným hráčom na svetovom trhu s vodou (alebo minimálne v Európe s negatívnou bilanciou). Prognózy očakávajú, že trh s vodou od roku 2010 do 2030 bude rásť dva-krát rýchlejšie ako trh s ropou.
text: Michal Gažovič
zdroj: International Networks Archive-Glass half Empty